Stačí sa spýtať babičiek a prababičiek, ako zvládali Vianoce oni. Bez supermarketov. Bez televíznych seriálov plných zaručených tipov o varení či zázračných tipov na chudnutie.
Strava bola iba domáca a niekedy sa držala aj hladovka kvôli „zlatému prasiatku“.
Nechcem samozrejme sviatky znehodnocovať, ale môžeme si ich skutočne užiť ako čas pohody, priateľov a oddychu.
No každého z nás aspoň čo i len na chvíľu v tomto období napĺňa motkať sa okolo rúry a niečo vypekať. Čo tak zabudnúť už na pečenie XY druhu koláčika a miesto neho si radšej nakrájať ovocie ?
Tradície môžu byť krásne ale nieje našou povinnosťou ich dodržiavať. Majú zmysel iba vtedy, keď si ich užívame, nie vtedy, keď si ich odškrtávame ako povinnosti hoc i za cenu stresu a vyčerpania.
Milé a milí, niekedy sa musíme rozpadnúť, aby sme sa dali opäť a lepšie dokopy.
Prajem nám, aby sme sa uzdravili z vecí, o ktorých nehovoríme.
Prajem nám, aby sme sa uzdravili z vecí, na ktoré sa ľudia prestali pýtať, pretože sa im zdalo, že sme v poriadku.
Prajem nám, aby sme sa uzdravili z vecí a z ľudí, ktorí rozbili naše sebavedomie a vieru.
Prajem nám, aby sa naša bolesť nahradila šťastím, vďaka ktorému pochopíme, prečo sa to všetko stalo.
Nech v tomto vianočnom období viac ako svetielka svieti ľudskosť. Tým najlepším darčekom nech je spolupatričnosť, empatia, pokoj, objatia a veľa smiechu.
Prajem nám jedny božské, každodenné a radostné. Vianoce.
Merry Merry!
…s láskou Ali
