Pamätám si, že od malého detstva naša špajza doma praskala domácimi zaváraninami alebo džemami. A tie, zastrešoval vždy tatino. Tata bol v našej rodine ten, ktorý robil džemi. A mama zavárala. Toto je príklad krásnej gendrovej rovnosti v domácnosti, haha.. úsmevne si s odstupom času spomínam na tie sladké, krásne časy.
V obľube sme ako decká mali oboje rovnako. Domáce kompóty aj domáce džemy. A potom prišiel ten deň, keď nebolo pohára domáceho džemu a tatino žial, pominul.
A tak si džem už len kupujem a vždy si vyberám ten s najväčším podielom ovocia. Tento rok, už na jeho začiatku som si povedala, že v lete počas sezóny, by som sa chcela naučiť, začať si tie džemi doma vyrábať. Určite to nemôže byť žiadna veda 😀
Stačilo domov zavolať, že by som chcela domáce jahôdky, či by som mohla dostať, že mám si po ne prísť. A tak som nasadla na vlak a odniesla si dva kýbliky domácich jahôd, naspäť ku mne domov, do Bratislavy. Mala som obrovský rešpekt, pred celým procesom. Googlila som si. Pýtala som sa mamči a tá mi len povedala : „Alenka moja, s tým je piplačka, ja to nerobím“. Moje odhodlanie sa stupňovalo, vieš si predstaviť 😀 Avšak predstava, že by som urobila chutný domáci džemik ako tatino kedysi, mi nedovolila ustúpiť od tohto nápadu a tak som sa pustila do čistenia jahôd 😀 A potom som postupovala podľa toho, čo je všeobecne pri príprave džemov moc dôležité. Za zmienku určite stojí dobre vymyčkovať poháre a následne ich dôkladne vysušiť.
Návodov ako na prípravu džemu na internete bolo mnoho, najčastejšie sa opakoval ten, že jahody si popučím deň vopred. Tento postup sa mi však absolútne nepozdával a tak som sa vybrala na cestu buď-alebo ( buď to výjde, alebo to výjde, dám do toho kopec lásky, musí to výjsť, presviedčala som sa) 😀
Ja cukor bežne doma nemám ani gram. Pokiaľ to vyslovene nieje plán, že potrebujem ho do nejakého receptu, nenájdeš ho u mňa. Keď som kupovala v obchode cukor do džemu, padol mi do oka ten so stéviou a to bol pre mňa impulz ako si urobiť „zdravší“ variant.
Klasickému želírovaciemu cukru som sa chcela tiež vyhnúť až pokiaľ ma v regáli neoslovilo malé 700g balenie so stéviou. Hovorím si, toto by mohlo výjsť! Môj double očný kontakt so stéviou určite nebude náhoda 😀
Tak som zobrala jedno a jedno balenie. V konečnom výsledku mi vyšlo 14 menších-stredných pohárikov jahôdkového džemu.
Na jeho prípravu budeme potrebovať:
3,7kg domácich jahôd
700g želírovací cukor so stéviou
8ČL stévie
2ČL kyseliny citrónovej
Pracovný postup:
Najskôr som si poriadne vymyčkovala tie poháre a dôkladne ich vysušila. Jahody som si tiež dobre premyla pod tečúcou vodou a nechala ich poukladané na plachte dobre vysušiť. Následne som zobrala pučič (taký klasický na zemiaky) a pomágala ich v hrnci, čo mi sily stačili 😀 Zapínam sporák a idem na to. Popučené jahody som hneď zasypala 1 balením (700g želírovacieho cukru so stéviou), pridala po lyžičkách stéviu a miešala. Chcela som mať v džeme kúsky ovocia ale nie až také ( tak som sa rozhodla do blendra odobrať asi 1/3 a mixla som ich – len na sekundu, naozaj mili stotina sekundy, len čo zapneš mixér a už ho aj vypínaš) a vrátila som mixnutú zmes späť do hrnca k jahodám. Volám domov mame, čo mám robiť, ten džem je riedky 😀 Tak mi povedala, že si tam mám pridať kyselinu citrónovu za lyžičku, dve. Na džeme sa mi počas varenia tvorila pena. Tú som poctivo po lyžiciach odoberala. Po asi 20 minútach bol džem stále riedky. Zúfalo volám opäť domov, čo mám s tým robiť. „A odobrala si si na tanierik a nechala si si vychladnúť?“ Opýtala sa ma mamča. Samozrejme, že nie, nemala som odkiaľ vedieť, tento krok 😀 Tak som odobrala na tanierik, dala do záhrady vychladnúť a vrátila sa skontrolovať. Slzička mi vyskočila, že džem stuhol, napriek tomu, že je v hrnci riedky. Mama na dráte ma rýchlo smeruje. Vypni si ho už a nalievaj do pohárov. Keď naberieš hneď zatvor, otoč dolu viečkom a nalej ďalší. Takto som urobila 14 pohárov. Potom som ich obrátila späť hore viečkom. Prikryla utierkou a zababušila ich do deky. Nechala som ich tak dva dni.
Keď píšem tento recept na webík, tak som tesne po tom, ako som džemík prvýkrát otvorila a ochutnala. Trošku som sa bála, lebo v niektorých pohároch na vrchu som videla náznak „peny“, že čo ak sa mi pokazil ? Išlo mi hlavou. Našťastie, džemík je v poriadku a ja už spokojne predávam moje „know-how“ práve Tebe, milý čitateľ, ak sa chystáš vyskúšať si túto výzvu v podobe domáceho jahôdkového džemu tiež. Tfuj, tfuj! Nech Ti výjde!
… s láskou Ali
