Ahoj milý čitateľ! Selfcare žurnál s Ali budem na pravidelnej mesačnej báze písať na témy, ktorými si aktuálne prechádzam alebo považujem za vhodné zazdieľať ich s Tebou. Tak sa dobre usaď a nechaj sa inšpirovať!
1#návyk
Mojím najväčším snom bolo pre tento rok „dať sa dokopy“. Cítila som sa byť stratená a na míle vzdialená od seba. A čím viacej som bola bližšie k nemu, tým viacej som bola ďalej od seba. A trvalo mi celé mesiace prejsť si týmto zlomeným obdobím. Moja fyzická schránka som nebola ja. Boli to nahromadené emócie obalené kalóriami pretavené do nadváhy.
Po ničom som netúžila silnejšie ako po tom, aby som sa zase cítila. Sama v sebe, so sebou. Nieje nič horšie, ako keď iluzórne žiješ vo svojich predstavách a realita nekoreluje s ani jednou. Túžila som sa opäť stretnúť so sebou. Nech to vyznie na úvod akokoľvek, vedela som, aké sú moje silné stránky a využila som ich vo svoj prospech.
15.marca robím hlboký nádych, beriem svoju húževnatosť a disciplínu. Dávam im jasný povel, že počas nasledujúcich prvých 21 dní, musia stáť pri mne. Idem do toho! Viem, že jediný spôsob, ako sa vymaniť z bolesti je pohyb. Hýbať sa je zdravé a vytvoriť si návyk k pravidelnému pohybu je ešte zdravšie!
Už niekoľkokrát vo svojom živote pri budovaní nejakého návyku využívam pravidlo „21 dní.“ Vieš o čom píšem ? Že, ak chceš priniesť do svojho života niečo nové alebo si vybudovať nejakú rutinu, tzv.návyk, ktorý sa neskôr stane Tvojou identitou, je potrebné robiť túto činnosť, pre ktorú sa rozhodneš, 21 dni konzistentne za sebou. Nekompromisne. Bez výnimky. Bez výhovorky. Vytrvalo. Tých 21 dní je naozaj potrebné sa zaťať a potom, po nich sa začnú diať zázraky, o ktorých Ti idem písať.
Nech sa rozhodneš pre čokoľvek, ak zotrváš, zvíťaziš.
Ja som sa rozhodla, že zavediem do svojich každodenností čas na seba v podobe silového tréningu. Keďže sa cvičeniu a strave venujem už viac ako 17 rokov, vedela som, do akej vody kráčam.
A tak isto som vedela, že to zvládnem, len to chcelo denno dennú prácu na sebe a so sebou. Taktiež na mentálnej úrovni.
A tak som išla do fitka prvý deň, druhý deň, tretí deň. Prešiel prvý týždeň, druhý týždeň. Prešlo dvadsať dní a prišiel dvadsiaty prvý deň. Išlo mi to tak perfektne a s každým odmakaným tréningom sa mi viac a viac otvárali dvere k sebe. Endorfíny, pocit radosti a šťastia zo seba samej. Toto je to, čo ma baví a som veľmi šťastná, že som to opäť ja. Hovorila som si, každý deň. A ďakovala za to, že som vo svojej hĺbke našla v sebe silu stať sa tou, ktorá všetko môže a všetko dokáže.
Počas 21 dní, si presne pamätám deň číslo 18, kedy som sa zobudila a automaticky som navliekala na seba legíny a moje kroky smerovali priamo do fitka bez premýšľania, či sa mi dnes chce. To bol prvý signál, kedy som cítila, že to má fakt zmysel a rutina silového tréningu mi je na dosah. Začala som sa tešiť a uvedomovať si, že hýbať sa nebolí a veľmi ma to baví.
Od prvého dňa som k tréningom pridala aj fasting alebo prerušovanú hladovku. Je to typ stravovania, ktorý mne osobne veľmi vyhovuje. Nastavila som sa a fungovala. A prešlo tých 21 dní, kedy som na 110% prinavrátila svojmu telu nejaký poriadok a telo sa mi odvďačilo lepším trávením a v neposlednom rade aj kondíciou. A tak som si povedala, že idem ďalej. Na 26.deň prišla prvá „väčšia“ kríza s príchodom menštruácie, keď som sa snažila skľudniť svoj hormón a dovoliť si vynechať tréning a precítiť seba. Za to, aké silné telo mám a koľko toho zvláda. A tak sa stalo aj v nasledujúci mesiac. Vždy počas svojho cyklu si dovolím prvé tri dni sa len vnímať a byť. A je to v poriadku. Takto mi prešli už celé dva mesiace a ja si ďalej hovorím, že z mojej 21 dňovej výzvy budovania si návyku môžem urobiť 100 dňovú challenge. Mojím zámerom na začiatku, ako som aj písala vyššie nebolo chudnúť. Môj primárny zámer bol prinavrátiť si do života silový tréning na každodennej báze.
Len všetko je so všetkým tak úzko prepojené, že v kombinácií s fastingom som sa začala nielenže cítiť lepšie ale i ľahšie. A tak sa mi prvýkrát v živote stalo, že strata hmotnosti sa mi podarila bez toho, aby som sa zamerala na jej primárny cieľ.
A toto je doteraz pre mňa absolútne nová cesta. Kedy som začala k sebe pristupovať z iných uhlov. Tak celistvejšie. Fascinuje ma téma dlhovekosti a funkčnosti zdravia a o tieto piliere som sa opierala počas celej 100 dňovej cesty.
Každú jednu aktivitu, ktorú robím počas dňa, každú jednu myšlienku, s ktorou pracujem, vnímam s hlbším zmyslom.
Ako niečo, čo robím pre svoje zdravie. Pre seba. Pre cieľ, ktorý pre mňa predstavuje cestu, po ktorej chcem naďalej kráčať.
Takže nie preto, že chcem schudnúť do plaviek. Nie preto, že sa chcem zapáčiť. Nie preto, že idem na dovolenku, alebo niekam, kde sa patrí vyzerať dobre
Len vieš, do takéhoto životného pohľadu a vnímania sa, musíš dozrieť. Toto Ti nemôže nikto nadiktovať, predpísať ani určiť. Iba Ty sám si to môžeš dovoliť, ak cítiš, že si pripravený posunúť sa v živote ďalej.
Fascinuje ma to, ako ľudská bytosť zreje do uvedomenia múdrosti, ktorá sa ukrýva v každom z nás.
Tak sa mi (ne)chtiac podarilo za týchto 100 dní odbremeniť svoje telo o 15 kíl ( no ja to volám emócií) a nastaviť si v sebe väčšiu rovnováhu. Je to neopísateľný pocit a priala by som ho každému. A k samému záveru Ti sem pripínam môj celoživotne obľúbený citát
„Nemožné, je silné slovo používané slabými ľuďmi, ktorí zistili, že je ľahšie žiť vo svete, ktorý im bol daný ako nájsť v sebe silu a zmeniť niečo“.
Verím, že prvé čítanie príbehu #návyk Ťa predsa len k niečomu inšpirovalo. A nech sa rozhodneš pre čokoľvek vo svojom živote, čo si budeš chcieť osvojiť, nezabúdaj, že tých 21 dní naozaj bude stáť za to.
Nech Ťa aj príbeh môjho odhodlania priblíži do cieľa k Tvojmu vlastnému.
Keby si potreboval/a mentálnu barličku, v tom som dobrá, pomôžem Ti, neboj sa napísať mi. Na IG Ti vždy odpíšem @saliviemcojem
P.S. Len tisíckrát opakovaný návyk sa stáva Tvojou identitou!
